Skvelá kniha, a táto tiež, a aj táto téma ma zaujíma, óóó vynikajúce školenie, brutálna akcia, super rečník, tam musím byť, kreslenie plánov, MP3 nahrávky v mobile, afirmačné kartičky v dokladoch, e-book zdarma, webinár, posledné tri miesta volné, to nesmiem zmeškať.
Poznáte to? Myslím, že mnohí sme tým prešli alebo práve prechádzame. Popravde, ja som týmto obdobím prechádzal asi 2 roky a to dosť intenzívne. To obdobie charakterizovalo niekoľko veci: snívanie, nápady, ciele, nadšenie, rozhodnutie, odvaha a akčnosť. No ako postupne čas bežal, nejako mi došiel dych.
Nejdem ani rozpisovať to nespočetné množstvo nápadov a projektov, do ktorých som sa pustil a ktoré ostali len na papieri, skôr sa chcem podeliť o chybu, ktorej som sa dopustil a tým pádom dať možnosť múdrym, učiť sa na chybách iných.
Nieže by som si v súčasnosti nekupoval a nečítal knihy, alebo prestal chodiť na prednášky či iné spomínané vzdelávacie aktivity, to nie, len jednú vec robím ináč.
Naberať vedomostí, neustále sa vzdelávať a rozširovať všeobecný rozhľad stále platí a som presvedčený, že je to nevyhnutné pre budúce dosiahnutie úspechu v akejkoľvek oblasti.
Kde sa potom stala chyba? Ako sa z jedného jazera plného rýb a života stalo takmer Mŕtve more?
Bolo to preto, lebo som sa začal podobať na jednú obrovskú špongiu, na ktorú neustále tečie voda.
Áno, len si to predstavte. V umývadle je položená veľká suchá špongia. Suchá je nepoužiteľná, aby mohla byť na niečo dobrá, potrebovala prijať vodu. Potom jemne uvoľníte páčku a z kohútia tečie pramienkom voda rovno na špongiu.
Špongia naberá, nasáva, absorbuje no za chvíľu začne byť natoľko plná vody, že už nedokáže prijať ani kvapku navyše. Voda začne obtekať a do kontaktu so špongiou sa dostáva len na krátky moment.
Presne takto som sa cítil ja. V tom čase prečítaných min. 40kníh, vypočutých ešte viac prednášok a školení. Množstvo úžasných informácií v mojej hlave, až toľko, že pre ďalšie nebola kapacita. V rovine teórie so presne vedel čo a ako urobiť no mal som takú veľkú hlavu, že ma to posadilo na zem a zastal som.
Riešením nebolo spomaliť alebo zastaviť prítok vody ale to, aby som vodu začal žmýkať zo seba von.
Správne, mám na mysli to, že informácie a rady, ktoré nepretavíme do praxe a konkrétnych krokov nás skôr či neskôr paralyzujú. Je to ako profesor, ktorý vyučuje na univerzite ako podnikať, ako čeliť konkurencii a pod. a popri tom nikdy nepodnikal a pravdepodobne sa ani o to nepokúsi.
Tak ako som v úvode spomenul jazero a more, tak to preto, lebo inšpiráciou mi je mapka Izraela, ktorá sa nachádza na konci Biblie.
Genezaretské jazero je plné rýb a života a to preto, lebo má prítok a rovnako aj odtok a to priamo do Mŕtveho mora. No Mŕtve more má len ten spomínaný prítok ale odtok žiadny. Žiadna ryba, žiadny život, more je mŕtve.
Preto radím „prijmaj a odovzdávaj“.
Viem, že to nie je veľký objav, no pre mňa a moju cestu áno. A v tomto všetkom mi dávajú opäť zmysel slová Thomasa A. Edisona “Ak by sme urobili všetko, čoho sme schopní, doslova by sme nad sebou žasli.”
Radoslav Hruška
CEO Iplatforma s.r.o.,